Od toho večera sme sa stali s Damonom nerozlučnými. Stále sme chodili spolu na výlety a veľa času som strávila aj v jeho dome. K nám som ho pochopiteľne veľa nevodila lebo Jenne akosi nepadol do oka. Teraz som sedela v kuchyni a sledovala tetu ako sa urýchlene pripravuje na nejakú schôdzku v Grille.„Nazval ma Jenna! Jenna!“ zopakovala snáď už po desiaty krát.
„Keby si bola moja mama mohol by ťa nazvať pani Gilbertová...“ bránila som ho. „Takže si to u teba pokazil, pretože ťa pri prvom stretnutí nazval krstným menom?“
„Vypnuté alebo rozpustené vlasy?“ opýtala sa ma bez odpovede a trochu si vydvihla vlasy aby mi jeden tip účesu predviedla.
„Jednoznačne rozpustené.“ Vzdychla som si. „A neodpovedala si mi.“
„Pokazil to už len tým, že ťa bozkával pred našimi dverami.“ Odpovedala mi nakoniec a vložila si mobil do kabelky.
Vzdychla som si. Presne túto odpoveď som aj čakala. „ A s kým sa máš stretnúť v Grille?“ neodpustila som si.
„S Alaricom...Keď ma minule zavolal do školy, pretože Jeremy prepadá z dejepisu padla medzi nami iskra a...“
„A viem si to predstaviť.“ Dopovedala som za ňu. Nebolo mi pochuti, že moja teta bude mať rande s mojím učiteľom, ale vo svojom živote som už prežila aj väčšie katastrofy.
„Žiadna výčitka?“ prekvapila sa. „Tak dobre.“ Vzdychla si a pobozkala ma na čelo.
Ešte skôr ako za sebou zatvorila dvere zavolala na mňa: „Ak Jeremy zasa bude meškať okamžite mi zavolaj!“
Práve som sa chystala dať riad do umývačky a pokúsiť sa z nejakého polotovaru vytvoriť večeru, keď ktosi zazvonil. Pomyslela som si, že si Jenna niečo zabudla vrátane kľúčov. V tomto prípade ma čakalo, ale prekvapenie.
„Chýbala si mi.“ Povedal mi Damon len čo som otvorila dvere.
Usmiala som sa a pobozkala ho.
„Si doma sama?“ opýtal sa prekvapene.
„Áno a práve som sa chystala urobiť večeru.“ Priznala som s povznesenou náladou.
„Naozaj?“ nahodil ten svoj typický úškrn a podržal mi stoličku. „Tak teda ty si sadni a variť budem ja.“
Nemala som inú možnosť len poslúchnuť a sledovať ho pri varení. Večera už bola takmer hotová, keď buchli vchodové dvere. Obaja sme sa išli ta pozrieť a zbadali sme môjho brata zjavne pod vplyvom alkoholu.
„Tebe už naozaj preskočilo Jeremy!“ vyčítala som mu. „Prečo to mne a Jenne robíš?“
„Tvoja sestra má pravdu.“ Ozval sa Damon, ktorý stál za mnou. Jeremy skrivil tvár zlosťou.
„A ty si kto, že mi vravíš čo mám robiť?“ odsekol a oprelo ho o zábradlie schodiska.
„Jeremy!“
Damon zrazu podišiel k nemu aby sa mu postavil a videl mu priamo do jeho nesústredených očí. „Chlapče daj si konečne do kopy svoj život, seba a prestaň ubližovať svojej sestre a tete. Rovnako prestaň utekať pred svojimi problémami a začni ich riešiť.“ Prehovoril naňho prísnym otcovským hlasom a mne sa zdalo, akoby by bol oveľa starší než som si doteraz myslela.
Pozrela som na Damona s tichým ďakujem. „Jeremy a teraz choď do izby kým príde Jenna a uvidí ťa takéhoto.“
Napokon sme sa obaja s Damonom posadili za stôl a ja som konečne ochutnala jeho kuchárske umenie. Jedlo bolo výborné a začínala som pochybovať či na svete existuje niečo čo Damon nedokáže.
„No tak usmej sa!“ nabádal ma. „Alebo tak zle varím?“
„Nie, nie práve naopak!“
„Elena? Jeremy je už doma?“ ozvala sa Jenna odo dverí. Vošla do kuchyne a prekvapene sa pozerala raz na jedného, raz na druhého.
„Ahoj teta!“ pozdravila som ju a zodvihla sa zo stoličky. „Neverila by si ako skvele vie Damon variť! Dokonca sám pripravil aj večeru!“ povedala som jej trochu nervózne a čakala na jej reakciu.
„Hmm, no bude to asi zmena popri polotovaroch, ktoré ponúkam ja...“ vzdychla si a pousmiala sa. Zjavne rande vyšlo a ja som si vydýchla.
„Pokojne pomôžem aj na budúce.“ Ponúkol sa Damon a tiež sa postavil. „Tak ja už pôjdem ... Ibaže by som pomohol s riadom.“ Zažartoval a na rozlúčku ma nežne pobozkal.
„Dovidenia.“ Rozlúčila sa s ním teta a na moje prekvapenie celkom zdvorilo.
Medzi dverami som ho ešte silno objala, pretože som nechcela aby šiel preč. Mala som veľmi zvláštny pocit a nechcela som ho len tak ľahko pustiť.
„Ďakujem ti za všetko.“
„Za málo.“ Obdaril ma svojím úsmevom a šepol: „Ľúbim ťa.“
Nevydržala som to a znovu ho pobozkala. „Aj ja teba.“
Keď so ho videla odchádzať prišlo mi čudne clivo a upokojovala som sa iba tým, že sa čo chvíľa uvidíme znova.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára