Moja tvorba I.

Nakoľko som včera zabudla na rubriku a vlastne bola až veľmi unavená  mám tu jednu bonusovku...S poviedkou, ktorú už od začiatku prázdnin sľubujem som ani nepohla, ale mám tu jednú staršiu :-) Takže poprosím o jedno obrovské strpenie (úprimne ani ja nechápem ako také čosi som mohla vytvoriť, no čo už :-) ) Je už uverejnená na nejakom blogu, o ktorom neviem či ešte funguje...A ja viem mohla by byť aj na pokračovanie a možno s tým ešte aj urobím...Neviem... Tak tu je:


Toto je príbeh písaný s pohľadu Renesmee a je to príbeh o nej a jej láske k Jacobovy . Odohráva sa v čase, keď Nessie dovŕšila sedemnásť rokov.

     Sedela som sama v lese medzi stromami a načúvala zvukom lesa. Niekde v diaľke som začula ťažké kroky nejakého divého zvieraťa, ale ani som sa nepohla. Nebola som smädná.

    Zrazu som zacítila smrad zmoknutého psa, na ktorý som si už zvykla.

„Jacob?“ ozvala som sa. Odpoveďou mi bol smiech alebo skôr štekot.

„Tvoj smiech sa podobá zvukom medveďa, ktorý sa drhne“ uťahovala som si z neho. Chvíľu bolo ticho, no neprešli ani dve minúty a vynoril sa z kríkov. Mal oblečené len tmavozelené šortky.

     Pomaly si prisadol ku mne do trávy. „Nebude ťa hľadať Bella?“ spýtal sa.

Pokrútila som hlavou. „Dúfam, že nie“ pousmiala som sa a Jackob prevrátil očami. „Čakala som ťa tu.“ priznala som sa.

„To si sa teda musela veľmi doma nudiť.“ uškrnul sa.

„Jasné...Na čo by mi inak bol jeden taký blcháč?“ zasmiala som sa, postrapatila som ho po krátkych vlasoch a rozbehla sa. „ Nechytíš ma, nechytíš ma!“ pospevovala som si a už som sa hnala lesom. Nebola som rýchla ako upír a stálo ma to i viac námahy, ale beh som milovala. Jacob sa znova premenil a už sa hnal za mnou. Bežala som smerom k domu.

     Na polceste ma dobehol a z jeho očí sršala číra radosť. Ani to dlho netrvalo a prišli sme k rieke. Okamžite som ju preskočila a ani som nezastavovala. Pozrela som sa za seba a Jake ma už znova dobiehal. K domu som však dobehla ako prvá.

„Vyhrala som!“ vykríkla som víťazoslávne a sadla si na schodík pri verande. Jake sa vytratil do lesa a o pár sekúnd sa vrátil už v ľudskej podobe. „Gratulujem!“ zvýskol radostne. Zamračila som sa.

„Ty si ma nechal vyhrať!“ obvinila som ho nahnevane. Žmurkol na mňa a v tom sa otvorili dvere. Stála v nich mama.

„ Bola si s Jakom?“ spýtala sa ľahostajne, ale mňa neoklamala. Zasa si robila zbytočné starosti. Stále nevie prijať fakt, že som nezávislá a viem sa o seba postarať sama. Otočila som sa a pozrela do jej zlatých očí. „Áno mami.“

„Bells nerob si starosti“ mávol rukou Jacob. Mama sa zamračila a chcela mu niečo odseknúť, ale ovládla sa.

     Večer sme všetci sedeli v obývačke. Ja som s mamou a Rosalie sedela na pohovke. Ocko hral na klavíri maminu uspávanku, Esme (bolo mi hlúpe oslovovať ju stará mama) stála pri okne a pozerala von. Ostatných som nikde nevidela.

„Nessie razí z teba vlkolak.“ Pokrčila nosom Rose. Mama na ňu škaredo pozrela.

„Prepáč.“ zašomrala som a zívla.

„ Edward už by sme mali ísť domov.“ navrhla mama. Nádherná hudba dohrala a postavili sme sa. „Majte sa.“ Lúčila som sa s nimi.

     Doma sme boli za necelých päť minút. Ocko ma pobozkal na čelo a zaželal dobrú noc. Vošla som do izby a už som bola naozaj uťahaná.

     V izbe som toho veľa nemala. Len posteľ, veľký šatník (na ktorom trvala Alice) a fotografie svojich najbližších. Prezliekla som sa do svojho obľúbeného pyžama a uložila sa do postele. Zaspala som takmer okamžite.

     Sníval sa mi veľmi zvláštny sen. Znova som sedela na lúke uprostred lesa s Jacobom. Ale niečo bolo inak. Telom mi prebiehal nejaký neznámi elektrický náboj. Pozrela som mu do očí, ktoré boli krásne, nežné. Pomaly som sa začala k nemu približovať a ani som si to vlastne neuvedomovala. Keď sa jeho horúce pery dotkli mojich zobudila som sa a ničomu nechápala. Rozrušená som sa posadila a odhrnula si s očí tmavé kučery.

     Čo to malo znamenať? Na túto otázku som si odpovedať nevedela. Jake nebol nikdy pre mňa nič viac ako môj najlepší priateľ. Alebo... alebo...Nie! Zarazila som tú myšlienku ešte v zárodku. Bol to len hlúpi sen. Vstala som a so šatníka si vybrala pekné bledomodré šaty. Rodičia boli ešte tu. Čakali ma.

„Dobré ráno!“ zaželala mi mama. „Ako si sa vyspala?“

„Dobre.“ odvetila som a snažila sa nemyslieť na sen v prítomnosti ocina. Iba by ho to rozrušilo. Ich vzťah bol stále na bode mrazu.

„Mami kedy príde starký?“ spýtala som sa aby som na to nemyslela. Pokrčila plecami. „Veď tu bol len predvčerom. Daj mu čas.“ Usmiala sa mama. Charlie sa už dávno preniesol cez to aký sme všetci zvláštny. Teraz si to už ani nevšíma alebo sa to snaží ignorovať.                                             

     Pri dome nás už čakal Jackob. „Čau!“ pozdravila som ho a on sa usmial. Ocko zavrčal a chytil mamu za ruku. Jacob mu opätoval škaredý pohľad. Prevrátila som oči.

„Ideme na lov?“ spýtal sa ma. Prikývla som aj, keď som nebola práve smädná. Jake sa premenil na vlka behom sekundy a už uháňal preč.

„Ja už nič s tebou nehrám.“ zašomrala som, ale aj tak som sa rozbehla za ním.

„Dávaj si na seba pozor Nessie!“ zavolala za mnou mama. Jasné, že budem. Jake predsa nedovolí aby sa mi niečo stalo. Pomyslela som si a vedela som, že moje myšlienky ocko zachytil.

     V lese som zastala a sústredila sa. Zasa som samozrejme dobehla prvá. Opäť ma nechal vyhrať. „Nemôžeš ma nechať stále len vyhrávať!“ hnevala som sa a urazene sa mu otočila chrbtom. Keby bol človekom už by sa zasmial. Zrazu som zachytila pohyb a skôr ako som mohla čokoľvek urobiť stál pri mne v ľudskej podobe. Zahľadela som sa na jeho nahú hruď. Naozaj bol svojím spôsobom krásny. Ako to, že som si to do teraz nevšimla?

„Nessie ideme loviť alebo budeš ešte stále štrajkovať?“ spýtal sa ma pobavene. Potriasla som hlavou aby som si ju prečistila.

„Slečna ďakujem, že mi venujete dostatok pozornosti.“ poznamenal sarkasticky. Ja mu venujem pozornosť. Teda až príliš.

„Prepáč.“ zamumlala som a bola som prekvapená sama zo seba.

     Odrazu sa zatváril prekvapene. Určite si všimol ako naňho zízam.

„Nessie si v pohode?“ spýtal sa ma váhavo.

„Áno samozrejme.“ odvetila som. Bola som viac ako v poriadku. Konečne mi všetko zapadlo na miesto. Ako puzzle. Ten sen bol pravdivý. Ja som Jacoba milovala už veľmi dlho len som si to do teraz neuvedomovala. To preto som stále vyhľadávala jeho spoločnosť. Nesmelo mi prešiel horúcimi prstami po tvári. Pomaly som sa dotkla jeho ruky a preplietla si s ním prsty. Prekvapene sa na mňa pozrel.

„ Patríme k sebe.“ zašepkala som a prebehol mojím telom elektrický náboj rovnako ako v mojom sne.

„ Už som ani nedúfal...“ tak isto zašepkal a jeho teplé pery sa dotkli mojich. Bolo to zvláštne...Koľko sa toho od včera zmenilo...A toto bola zmena, ktorá sa mi páčila a napĺňala ma radosťou. 

P.S. Za prípadné chyby sa ospravedlňujem :-)