„Môžem vedieť kam ma to berieš?“ opýtala som sa ho netrpezlivo. Neodpovedal , pohľad stále upieral na cestu a len sa usmial.
„Poznám svoje práva!“
„To ti je so mnou tak zle?“ prevrátil oči istý si mojou odpoveďou.
„Damon!“ zvolala som jeho meno a to akosi zaúčinkovalo na tohto tajomného mladíka.
„Od kedy únosca svojej obeti prezradí prvotný plán?“ pokrútil hlavou s preňho typickým úškrnom, na ktorý som si už za tých pár chvíľ strávených v jeho spoločnosti, zvykla.
„Takže toto je únos...No skvelé.“ Skonštatovala som namosúrene , ale aj tak som sa musela usmiať. Pohodlne som sa oprela a o sedadlo auta a zavrela oči. Nechala som sa unášať spomienkami s pred pár dní... Od chvíle čo som stretla Damona mi nedal pokoj. Myslela som si, že na mňa zabudne len čo prekročím prah jeho domu, ale mýlila som sa. Obom nám prospievalo tráviť spolu čas, pretože obaja sme sa začali znova usmievať.
A to si všimla aj moja priateľka Caroline. Na druhý deň po tom čo som stretla Damona ma po škole vytiahla do Mystic Grillu aby ma vyspovedala.
„Ja som naozaj zvedavá ako vyzerá!“ nadchýnala sa pri predstave čiernovlasého krásavca s dobrým telom. Pre ňu typické.
„A si si istá, že len čo ťa zbadá skočí po tebe čo?“ povedala som jej trochu ironicky. Caroline bola vždy taká: sebavedomá, krásna blondína, ktorá bola navyše aj populárnou a dostala vždy všetko čo si zaumienila. Ťažko sa jej znášalo, že sa o mňa zaujíma istý tajomný neznámi. Brala to ako osobnú prehru.
„A čo tvoj brat?“ prebral ma zo zamyslenia Damon. „Ešte stále tvojej tete spôsobuje vrásky na tvári?“
Otvorila som oči a pozrela som na cestu. Všade okolo nás boli stromy. Kam ma to dopekla berie?
„Áno.“ Priznala som nešťastne. „Z časti dúfam, že konečne dospeje a uvedomí si svoje chyby...“
„Pokúšala si sa mu dohovoriť?“
„Samozrejme...Nespočetne veľa krát...“ povzdychla som si. „Niežeby ma počúval.“
„Aspoň máš stále šancu a nádej...“ povedal mi ponurým hlasom. Znova šmahom ruky zmenil náladu.
„Tak ako si ti nemal pri svojom bratovi?“ vyletelo so mňa skôr než som si to dokázala uvedomiť.
„Áno. On ťa podľa mňa vníma ako autoritu, ktorou pohŕda a ktorá ho stále poučuje...“ Tak ako už niekoľko ráz pred tým opäť zahovoril moju otázku a poriadne mi neodpovedal. Zdalo sa, že minulosť už nechal za sebou, nechce sa o nej baviť a bodka. Odrazu sme zastavili na kraji cesty. Vystúpil, prešiel na moju stranu a otvoril mi dvere.
Zaváhala som.
„Čo je?“ nechápal a a na tvári sa mu zjavil úškrn ako pred chvíľou v aute.
„Čo ak si nejaký masový vrah alebo čosi také?“ odpovedala som mu otázkou.
Zasmial sa. „Neboj sa, nie som.“
„Asi to predsa len risknem.“ Usmiala som sa a vystúpila. Zamkol auto a vykročili sme do lesa.
„Vieš aká je výhoda priateliť sa s tebou?“ načrtol nečakane.
„Nie.“
„Vo voľnom čase ma navštevujú krásne blondínky.“ Odpovedal mi pobavene a pri tom jedným okom pozoroval moju reakciu.
„Čože Caroline urobila?!“ zvolala som absolútne rozhorčene. Aj toto sa na ňu nenormálne podobalo. Tá trúfalosť!
„Takže sa volá Caroline...“ na tvári sa mu objavil hraný zasnený výraz.
„Kam vlastne ideme?“ Položila som mu túto otázku znova a strohosť v mojom hlase jasne rozpoznal.
„Prejsť sa do lesa...Ukážem ti miesto odkiaľ budeme mať perfektný výhľad na mesto.“ Prezradil mi konečne a vyzeral sťaby stelesnená spokojnosť.
„Uf, takže túra.“ Skonštatovala som.
„Žiarliš?“
„Nie.“
„Ale áno.“ Vyhlásil istý si sám sebou.
* * *
Výlet sa vydaril a s Damonom sme sa ešte viac zblížili. Z minúty na minútu sa z tajomného mladíka stal vtipný chlapec, ktorý si zo mňa rád uťahoval a pozorne si vypočul každé moje slovo alebo každý môj názor. Bol veľmi galantný, pozorný a inteligentný. Jednoducho mal všetko čo mi inklinovalo...
„Aha, tam je to dievča.“ Zdvihol pohľad a uprel ho na vchod do Mystic Grillu. Tiež som sa tam pozrela a zbadala Caroline a moju ďalšiu priateľku Bonnie. Akoby vycítila môj pohľad, otočila sa a trochu závistlivo mi ho opätovala. Obe zamierili k nám, ale zdalo sa, že Bonnie to nie je pochuti.
„Ahojte.“ Pozdravila nás Car a oslnivo sa usmiala.
„Ahoj.“ Odzdravila som ju. „Damon, toto sú moje priateľky Bonnie a Caroline. No vlastne Car už poznáš však?“ neodpustila som si otázku.
„Hm, kdeže ste sa celí deň túlali?“ opýtala sa nás Caroline a bolo jasne vidieť, že ju to zaujíma viac ako by malo. Absolútne ignorovala moju otázku, dokonca ju ani neprekvapila.
„Boli sme sa prejsť a napokon sme zakotvili tu v Grille.“ Odpovedal jej Damon, ktorý sa rozhliadol okolo. „Nebol som tu celú večnosť.“
„Tak ste mali pekný deň.“ Povedala Bonnie a prísne pozrela na svoju blonďavú priateľku. „Takže mi už pôjdeme. Maj sa Elena.“
„Ahoj uvidíme sa neskôr.“
Damon bez slova dopil svoj bourbon a zodvihol sa.
„Slečna môžem vás odprevadiť domov?“ opýtal sa ma s nežným úsmevom.
„Ó, samozrejme pane.“ Pokračovala som v jeho hre.
Spoločne sme nasadli do jeho auta a v tichosti ma odviezol až k domu. Vystúpil a znovu mi otvoril dvere na aute.
„Ty si sa mi asi prisnil.“ Pokrútila som neveriacky hlavou nad jeho zvláštnymi, starými, ale za to vyberanými spôsobmi.
„Asi to bude znieť ako totálne klišé, ktoré odznelo snáď v tisíckach filmoch, ale dnes mi bolo s tebou dobre.“ Povedal mi už pri dverách.
„Áno znie to ako klišé.“ Zasmiala som sa. „Ale aj mne bolo dobre hoci som najprv nesúhlasila s mojím únosom.“
Tiež sa zasmial. „Ktorej obeti sa páči, keď ju unesú...“
Chcela som mu čosi povedať, niečo podobne trefné, ale v tej chvíli sa naše pery spojili. Bolo to čosi čo som nečakala...Možno by ma menej prekvapilo keby mi na rozlúčku znova pobozkal chrbát ruky alebo vlepil bozk na čelo.
Práve vo chvíli, keď ma držal vo svojom pevnom a láskyplnom objatí sa otvorili dvere a zjavila sa v nich Jenna.
„Elena?“ ozvala sa.
„Dobrú noc.“ Rozlúčila som sa s ním nechcene.
„Ešte sa uvidíme.“ Sľúbil mi a otočil sa na odchod. „Dovidenia Jenna.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára